Slovník pojmov

Diskriminácia

Diskriminácia je znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Diskrimináciou je každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí.

Priama diskriminácia

Priama diskriminácia je definovaná ako konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Priamou diskrimináciou je teda konanie, ktorým niekto priamo znevýhodňuje určitú osobu pre jej určitú vlastnosť alebo danosť. Priamou diskrimináciou by bolo napríklad uprednostnenie mladšej uchádzačky o zamestnanie pred staršou, hoci staršia uchádzačka lepšie spĺňa kritériá pre prijatie do zamestnania. Priamou diskrimináciou by bolo tiež rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom po tom, čo zamestnávateľ zistil, že tento zamestnanec je sympatizantom určitej politickej strany. Priamou diskrimináciou by bolo aj odmietnutie ošetrenia alebo poskytnutie zdravotnej starostlivosti nižšej kvality pacientke alebo pacientovi pre ich príslušnosť k určitej etnickej skupine alebo pre ich sexuálnu orientáciu.

Nepriama diskriminácia

Nepriama diskriminácia predstavuje navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou. Nepriama diskriminácia je teda niečo, čo navonok môže vyzerať ako rovnaké zaobchádzanie, avšak pri bližšom skúmaní má diskriminačný efekt. Nepriamou diskrimináciou by mohla byť napríklad situácia, kedy by sa zamestnávateľ rozhodol poskytovať rôzne úľavy a zvýhodnenia partnerom a partnerkám zamestnankýň a zamestnancov, ktorí sú s týmito partnermi a partnerkami zosobášení. Navonok je toto zaobchádzanie neutrálne: každý sa predsa môže oženiť alebo vydať. Keď sa však na takéto rozhodnutie pozrieme bližšie, zistíme, že v skutočnosti túto možnosť nemá každý: geji a lesbické ženy, ktorým slovenský právny poriadok neumožňuje uzatvárať manželstvá a ani uzatvárať žiadne iné oficiálne zväzky, by boli takýmto opatrením znevýhodnení a znevýhodnené. Takéto zaobchádzanie by zároveň znamenalo priamu diskrimináciu z dôvodu rodinného stavu, ktorá je v slovenskej pracovnoprávnej legislatíve zakázaná. Okrem toho by takéto rozhodnutie mohlo mať za následok aj nepriamu diskrimináciu z dôvodu veku – pretože u zamestnancov a zamestnankýň, ktorí/é sú na pracovisku vekovo najmladší/ie alebo najstarší/ie, môže byť štatisticky nižšia šanca, že budú žiť so svojimi partnerkami a partnermi v manželskom zväzku, než u ich ostatných kolegov a kolegýň, ktorí a ktoré sú vo veku, kedy ľudia často žijú manželským životom. Samozrejme, takýto príklad nemožno úplne zovšeobecniť, keďže každý prípad sa vždy posudzuje s ohľadom na konkrétne okolnosti. Nepriama diskriminácia nemusí byť vždy protiprávna. Nepriamou diskrimináciou nie je, ak predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré by inak predstavovali tento druh diskriminácie, sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

Obťažovanie

Obťažovaním je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia alebo ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov. Obťažovaním teda nemusí byť len sexuálne obťažovanie, ktorého obeťou sú najčastejšie ženy a ktoré mnohí a mnohé vnímame ako jedinú existujúcu formu obťažovania. Môžu to byť napríklad rôzne schválnosti, ktoré zamestnávateľ robí na pracovisku svojej kolegyni alebo kolegovi – napríklad neprimerané alebo neopodstatnené zadávanie úloh, sústavné a neopodstatnené kontrolovanie, časté ironické poznámky, ohováranie alebo posmešky. Obťažovanie sa tiež nemusí diať výlučne na pracovisku. Môže sa takisto diať napríklad v škole – napríklad tým, že si vyučujúci alebo vyučujúca na niektorého zo svojich žiakov či žiačok „sadne“. Pri obťažovaní je podstatné to, ako ho vníma osoba, ktorá je ním dotknutá, a nie to, či ho za závažné považuje osoba, ktorá ho produkuje. Aj preto je dôležité, aby osoba, ktorá sa domnieva, že voči nej dochádza k obťažovaniu, dala včas a jednoznačne najavo, že takéto zaobchádzanie je pre ňu nežiaduce.

Pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu

Pokynom na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby. O pokyn na diskrimináciu by teda išlo napríklad vtedy, ak by šéf alebo šéfka firmy dali pokyn vedúcemu alebo vedúcej personálneho oddelenia, aby sa zbavili zamestnankyne, ktorá vynecháva v práci, pretože často býva doma so svojimi chorými deťmi. Pri nabádaní na diskrimináciu by išlo o podobnú situáciu, avšak v tomto prípade by bol podnet na diskrimináciu menej autoritatívny a realizoval by sa vo forme presviedčania, utvrdzovania alebo podnecovania zo strany šéfa alebo šéfky firmy smerom k vedúcemu alebo vedúcej personálneho oddelenia. Rozlišovacím prvkom na posúdenie, či ide o pokyn alebo o nabádanie na diskrimináciu, by boli teda najmä intenzita a stupeň autoritatívnosti konania voči určitej osobe, ktorá má zrealizovať diskrimináciu tretej osoby.

Neoprávnený postih

Neoprávnený postih je definovaný ako konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí

• s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo
• s podaním svedeckej výpovede alebo vysvetlenia.

Neoprávneným postihom by bola napríklad situácia, kedy by zamestnávateľ začal znepríjemňovať život v práci zamestnancovi alebo zamestnankyni, ktorí sa obrátili na súd po tom, čo sa v zamestnaní stali obeťou diskriminácie alebo zamestnancovi, ktorý v takomto súdnom konaní vystúpil ako svedok a diskriminačné zaobchádzanie potvrdil.