Úvaha o Antigone

V mojom rozbore som sa zameral na úvahy o vzniku diela, o vplyve v vtedajších spoločenských podmienok na jeho vytvorenie. Neskôr rozoberám hlavné konfliktné línie diela a pasáže, ktoré ma najviac zaujali s pohľadu ľudských práv. Text je dopĺňaný spevom antických hip-hoperov po prečítaní diela v uliciach Téb (niektoré verše sú doplnené ich súčasníkmi).

„Hodnoty, ktoré neprinieslo prvý krát kresťanstvo,
Hodnoty staré, tak ako staré sú svet a ľudstvo.
Pošliapané mnohokrát, mnohokrát aj vyzdvihnuté z popola
Zákony božské, Práva ľudské, či ako si ich kto nazýva.“

Ľudské práva existujú od vzniku ľudstva. Dokazujú to aj mnohé písomnosti so Starovekého Grécka. Sofoklova Antigona je jedným z nich. Je to najčastejšie spomínané antické dielo v tematike ľudských práv. Dôvod pre to je jasný, v originálnom antickom príbehu môžeme nájsť množstvo ľudských práv, ktoré sú v dnešných časoch premietnuté do rôznych ľudskoprávnych zmlúv a do všetkých ústav demokratických štátov.

„Práva, ktoré racionálny človek napíše aj sám od seba.
Do pojmov a slov premietnutá každá hodnota,
na ktorej je závislá kvalita ľudského života
hodnotnejšia nad všetko striebro, čo sa ligotá.“

Antigona je dielo, ktoré nezachytáva pravdivú udalosť. Odohráva sa vo vymyslenom mýtickom svete, v mýtickej dobe a s postavami, ktoré nikdy neexistovali. Aj napriek tomu, že Sofokles nezachytáva nejakú skutočnú udalosť, pochybujem, že ide o grécku báj vymyslenú čisto autonómne v jeho hlave. Autor v texte zhmotňuje svoje vnímanie vtedajšej spoločnosti, ktorá ho ovplyvňovala, v ktorej možno videl veľmi podobné ľudské príbehy a osudy, ako mali neskôr postavy v jeho diele. To nás teda navádza, že už v Starovekej gréckej spoločnosti museli fungovať isté morálne kódexy, zákony. A zároveň ako ukazuje aj dielo, okrem týchto morálnych zákonov, tam nutne museli figurovať aj nejaké právne normy tvorené vládcom v danej krajine. Tieto dva druhy zákonov nie vždy idú po rovnakej ceste vnímania toho, čo je správne a následne sa dostávajú do konfliktov.

„Dva druhy zákonov, nie vždy sa vo všetkom zhodnú.
Ako dvaja ľudia rôzny, keď nerovnako na seba pozrú
Veď vždy je ľahšie bez dôvodov vypovedať vojnu,
Ako pomocou dôvodov uzavrieť mierovú zmluvu.“

Konflikt morálnych a právnych noriem nás sprevádza aj celým dielom Sofoklovej Antigony. Právne normy sú stanovené Kreónom, vládcom mesta Téb, kde sa dej odohráva. Sú to pozitívne zákony daného mestského štátu, legitimizované sú osobou vládcu, kráľa, na základe jeho pokrvného zväzku s predchádzajúcimi kráľmi. Morálne normy sú prezentované cez osobu hlavnej postavy Antigony. Antigona vystupuje ako akási predstaviteľka cností gréckeho občana. V mýtických príbehoch, ako je tento, sú tieto cnosti vlastne zákony dané Bohmi, ktoré ľudia prevzali a stali sa súčasťou ich života. Teda hlavná línia konfliktu tohto príbehu ide skrz postavy Kreóna a Antigony a ich interpretácie „toho, čo je správne“.

„Čo je správne znela otázka už z mnohých úst,
Či otroka zotročiť alebo ho oslobodiť z pút.
Čo je láska znie ďalšia otázka,
Je to len láska k žene, alebo keď dobru oddáš sa?“

Najkrajšia veta pre mňa z Antigony je Antigonin prehovor: „Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť!“ Týmito slovami Antigona nemyslela určite iba lásku k svojmu milému Haimonovi, ale aj posolstvo, ktoré neskôr od nej prevzalo kresťanstvo v podobe „Miluj blížneho svojho“. Kto je však myslený týmto blížnym? Nie sú to snáď všetci ľudia, nie je to posolstvo ako Antigoninej vety, tak aj kresťanstva to, že máme sa milovať všetci navzájom? Podľa mňa určite áno. Keby sme sa mali nenávidieť, akým spôsobom by mohlo fungovať právo každého na život, právo na ľudskú dôstojnosť a podobne? Podľa mňa je koncept ľudských práv nevyhnutne založený na takomto druhu lásky, veď koniec koncov, to že žijeme je zásluhou istého rozmeru spolupatričnosti, vecí, ktoré nás spojujú a dôkazom nich je aj to, že sme sa ešte nepovraždili navzájom.

„Láska ku každému, láska bez rozdielu
Nehovorí o osobe z bordelu, čo robí kariéru,
Hovorí o rovnosti všetkých ľudí, ich rovnosti vo všetkom,
Čo neprekáža ostatným v plnohodnotnom bytí človekom.“

Kreónov prehovor je tiež vhodný na zamyslenie sa: „Nehanbíš sa, že sa správaš inak ako ostatní Správna odpoveď na takúto otázku je: Nie, nehanbím sa. Kreón aj na iných miestach trpí nedostatkom v poznaní antidiskriminačného zákona, napríklad keď rozlišuje medzi dobrým bratom a zlým bratom. Nerovnosť zaobchádzania tu priam bije do očí. Odpoveďou Antigony na takéto Kreónove prejavy je jej prehovor: „Nieto medzi nimi rozdielu pred tvárou smrti“. Antigona na rozdiel od Kreóna pochopila rovnosť ľudí a rovnosť zaobchádzania s nimi. Tieto práva vo všetkých dokumentoch vždy zaujímajú prvé miesta v ľudskoprávnych dokumentoch, napríklad vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sa nachádzajú hneď v prvom článku a v druhom článku: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach“, A „Každý je nositeľom všetkých práv a slobôd... bez ohľadu na odlišnosti akéhokoľvek druhu“. Prvé miesto nezaujímajú preto, že by boli nadradené nad ostatné ľudské práva, pretože všetky ľudské práva sú rovnako dôležité. Ale podľa mňa sú predpokladom pre uplatňovanie všetkých ostatných práv.

„Tak ako sú si ľudia rovní vo svojich právach,
Tak rovnako sú rovnako dôležité aj všetky ich práva.
Dôležité je, aby toto všetko zabezpečovala vláda,
A keď to nedokáže, je zbytočná a hneď upadá.“

Bolo konanie Kreóna v diele nesprávne? Na tom sa zhodnú asi všetci, veď na konci to zistil aj sám Kreón. Ale čo bolo to zlé, nesprávne, čo urobil? Predsa sa riadil zákonmi, ktoré sám ustanovil. Z vôle vládcu, ktorý má svoju vládu starovekých spôsobom legitimovanú si mohol vymýšľať zákony aké chcel. Tu narážam znova na konflikt, ktorý som riešil na začiatku práce. Výsledok tohto konfliktu je jasný. Kreón si predsa nemôže vymýšľať zákony, aké chce, môže to robiť len v medziach tých „zákonov božských“. A keďže Kreón sa rozhodoval nerešpektovať ich prišiel trest v podobe vyhladenia jeho príbuzných. Trochu drastický, ale predsa len to bol starovek, tak to treba brať s nadhľadom, dneska by ho už „iba“ zavreli do väzenia. Chudák Kreón žil v nesprávnej dobe.

„Staroveké božie zákony stále ostávajú platné,
Z Olympu do Bruselu a Štrasburgu presunuli sa nenávratne.
Normy staroveké, čo ukázali sa už v gréckej kultúre,
Navždy budú existovať v rôznych podobách v tejto časti zemegule.“