Nediskriminovať sa oplatí

Vo štvrtok (14.6.2012) sme sa zúčastnili školenia o význame prevencie diskriminácie s dôrazom na uplatňovanie práva na rovnosť. Právo na rovnosť - i napriek tomu, že je na Slovensku dobre ukotvené v zákonoch - sa nestretáva s ováciami, ako to naopak býva pri mnohých populistických (i keď dobre znejúcich, ale povrchných) témach. Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, jeho členky a členovia sa dlhodobo snažia v tejto oblasti šíriť osvetu. Žiaľ, záujem zo strany ľudí, organizácií a firiem nie je veľký. Aj napriek tomu sme veľmi rady, že sme boli medzi zopár „odvážnymi“ i „zvedavými“ a školenia sme sa zúčastnili. Po jeho skončení nám prúdilo v hlavách množstvo dojmov a námetov na premýšľanie. Veľmi rady by sme sa s vami aspoň o niektoré z nich podelili.

Diskriminácia je pojem, ktorý sa v mysliach mnohých z nás spája najmä s určitými špecifickými skupinami ľudí (napr. etnicky a kultúrne odlišnými spoločenstvami), ktorých práva nie sú rešpektované alebo sa im inak deje nespravodlivosť. Nerovné zaobchádzanie však nemusí nutne znamenať hrubé a očividné porušovanie základných ľudských práv. Práve naopak, často nadobúda omnoho rafinovanejšie podoby. Sú tak hlboko zakorenené v spoločnosti, v ktorej žijeme, že máme tendenciu ich nevidieť, nevnímať. Prejavy diskriminácie považujeme za úplne prirodzené a nezamýšľame sa nad tým, že by mohli byť problémom. Ide o prejavy nerovného zaobchádzania, ktoré sú spoločensky omnoho viac „akceptované“. Veď koho by napadlo, že situácia, kedy firma nepozýva na svoje podnikové večierky alebo vzdelávacie kurzy zamestnankyne či zamestnancov, ktorí sú na rodičovskej dovolenke, je formou priamej (rodinný stav) a nepriamej diskriminácie (na základe rodu, lebo v našej kultúre sú najčastejšie na rodičovskej dovolenke ženy.

Vzdelávací kurz bol predovšetkým určený manažérkam a manažérom firiem a verejných inštitúcií. Mal za cieľ upozorniť na dôležitosť a následné benefity rovného zaobchádzania aj v zamestnaneckom prostredí. Už samotný proces výberu na určitú pozíciu je často poznačený rôznymi stereotypmi o niektorých skupinách ľudí. Svedčí o tom napríklad aj dnes často sa vyskytujúci fenomén, keď päťdesiatroční ľudia - muži i ženy - majú problém nájsť si zamestnanie. Hovorí sa o nich ako o stratenej generácií. Ďalším veľkým problémom je malý počet žien v riadiacich pozíciách firiem aj verejných inštitúcií, nehovoriac o nerovnom odmeňovaní, či znevýhodňovaní v celom priebehu pracovnej kariéry. Prečo je to tak? Prečo si neuvedomujeme, že čím je spoločnosť pestrejšia, tým to pre nás môže byť viac obohacujúce?

Budúcnosťou prístupu k firemnej kultúre by mala byť v prvom rade nediskriminujúca, a motivujúca pracovná atmosféra podporujúca sebarealizáciu, rešpektujúca slobodu, vyžadujúca zodpovednosť a zároveň vítajúca pestrosť a rozmanitosť ľudí v tíme – nielen vo vonkajšom vzhľade či kultúrnom zázemí, ale i v postojoch a názoroch. Hoci zvnútornenie takýchto hodnôt vyžaduje spočiatku viac námahy a zmena sa nedá dosiahnuť rýchlo ani bez námahy, výsledok sa určite dostaví. Ako ukazujú skúsenosti mnohých firiem, je tej námahy určite hodný - v zmysle hesla „nediskriminovať sa oplatí“..-

Účasť na školení združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, nás, ako mladých ľudí, okrem iného stavia zoči voči výzve - a zodpovednosti - vytvoriť zo sveta lepšie miesto pre život, vytvoriť spoločnosť, v ktorej akceptovanie rôznorodosti nebude len hypotetickým konštruktom, ale realitou v ktorej budeme žiť.

Cíbiková Mária
Kozáková Naďa